Mozog je mimoriadny stroj, možno najkomplexnejší, aký človek pozná. Riadi myslenie, emócie, pohyb. Mozog však nie je „myseľ“. To, čo nazývame mysľou, zdá sa, presahuje čisto fungovanie neurónov. Myseľ nie je len mechanická. Je to niečo, čo žije z asociácií, spomienok a snov – nehmotná dimenzia, ktorá sa vymyká definícii, ale ktorú uznávame ako našu podstatu. A potom je tu vedomie. Vedomie nie je „mozog“ ani „myseľ“. Čo je teda vedomie? Je to idea, ktorá fascinuje filozofov a vedcov už tisícročia. Pre niektorých vedomie zodpovedá chemickým a elektrickým impulzom v mozgu. Pre iných je to najhlbšie tajomstvo prírody, niečo, čo veda nedokáže úplne opísať. Filozof Descartes v 17. storočí navrhol radikálne rozlíšenie medzi mysľou a telom: „Myslím, teda som“. Ale myslieť ešte neznamená pochopiť. Skutočný pôvod vedomia zostáva neuchopiteľný. V 20. storočí vedci ako fyzik Roger Penrose a anestéziológ Stuart Hameroff nastolili ešte prekvapivejšiu otázku. Mohlo by vedomie súvisieť s kvantovou fyzikou? Ich myšlienky by mohli navždy zmeniť spôsob, akým interpretujeme naše miesto vo vesmíre. Podľa nich by kvantové procesy mohli prebiehať vo vnútri neurónových mikrotubulov v mozgu, čo naznačuje, že vedomie nie je len biologický produkt, ale fenomén, ktorý je prepojený so základnými zákonmi vesmíru. Predstavme si na chvíľu: ak by mali pravdu, znamenalo by to, že vedomie nie je len tu, v našej mysli, ale je spojené s niečím väčším, možno so samotnou štruktúrou kozmu. Mohla by existovať neviditeľná sieť, ktorá spája mysle všetkých živých bytostí? Alebo je vedomie bránou, ktorú nám otvára náš mozog, ale ktorá existuje nezávisle od nás? Možno je náš mozog „prijímačom“ pripojeným k univerzálnemu vedomiu? Rozdiel medzi mozgom, mysľou a vedomím je to, čo dáva vzniknúť týmto otázkam. Mozog je fyzický, hmatateľný. Je to zložitá sieť buniek a energie. Myseľ je jemnejšia – je nehmotná, ale zreteľná. Vedomie je naopak veľkou záhadou: je to „pocit“, ktorý nám umožňuje byť si vedomí toho, čo prežívame. Kvantové vedomie napokon ešte viac rozširuje obzory a posúva hranice k nekonečnu. Ale táto história vedy a filozofie nie je len modernou záležitosťou. Chandogya Upanishad, staroveké hinduistické texty, píšu: „Celý vesmír sa nachádza vo vnútri bytia a bytie je vesmír.“ Dokonca aj dnes neurovedci, fyzici a myslitelia pokračujú v tomto dialógu. Carl Sagan tvrdí: „Ľudský mozog je najkomplexnejší a najorganizovanejší objekt vo známom vesmíre.“ Táto kniha vychádza z anatómie mozgu, aby objavila zázraky jeho fungovania. V priebehu rozprávania budeme skúmať myseľ: ako vzniká? Je produktom mozgovej činnosti alebo existuje nezávisle? Následne budeme skúmať vedomie vo všetkých jeho rozmeroch, od filozofických implikácií po vedecké výzvy. Nakoniec sa dostaneme k najodvážnejšej oblasti: kvantovému vedomiu. Je to síce teória, ale je to aj výzva myslieť vo väčšom meradle. Na ceste, ktorá spája fyziku, metafyziku a filozofiu, stretneme niektorých z najväčších mysliteľov histórie. Mužov a ženy, ktorí sa odvážili prekročiť hranice vedomostí, aby lepšie pochopili, čo znamená byť nažive. Jedno je isté: keď hľadíme do hlbín nášho bytia, nemôžeme sa ubrániť tomu, aby sme nezdvihli pohľad k nebu a neopýtali sa, či odpovede nie sú už napísané v nezmieriteľnej nekonečnosti za hviezdami.